Smutný príbeh malého psíka
Smutný príbeh malého psíka
Nepamätám si toho moc o mieste, kde som sa narodil. Bolo to stiesnené a tmavé miesto a ľudia si s nami nikdy nechodili hrať. Pamätám si mamičku a jej mäkkú srsť, ale bola často chorá a veľmi chudá. Mala len veľmi málo mlieka pre mňa a moje bratov a sestričky. Pamätám si, že mnohí z nich umreli a veľmi mi chýbali
Pamätám si na deň, keď ma vzali od mamičky. Bol som veľmi smutný a vystrašený.Moje mliečne zúbky sotva vyrástli a naozaj som mal byť ešte u mamičky, ale ona bola taká chorá a ľudia stále hovorili o tom, že chcú peniaze a ide im na nervy ten neporiadok, ktorý ja a moja sestra robíme. Tak nás dali do klietky a vzali na neznáme miesto. Iba nás dvoch. Chúlila sme sa k sebe a boli sme tak vystrašení. Stále nás nikto neprišiel pohladkať a mať nás rád. Toľko nových vecí, zvukov a pachov. Sme v obchode, kde je toľko rôznych zvierat. Niektoré pištia, iné mňoukají, ďalšie pípajú.Moja sestrička a ja sme natlačení v malej klietke. Počujem aj iné šteniatka. Vidím ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú, páčia sa mi,, malí lidé''-deti, vyzerajú tak milo a smiešne, akoby si chceli so mnou hrať. Celý deň ostávame v malej klietke; niekedy protivní ľudia buchnú do skla a vyľakajú nás. Často nás vyberáte von, aby nás ukázali ľuďom.Niektorí sú jemní, iní nám spôsobujú bolesť; vždy počujeme:,, Ach, akí sú rozkošné, chcel by som jedno domov, ale nikdy si nás nikto nevezme.
Moja sestrička minulú noc zomrela, keď bola v obchode tma. Položil som si hlavu na jej jemný kožúšok a cítil som, ako život uniká z jej malého chudého telíčka. Počul som ich hovoriť, že bola chorá a že by ma mali predať za zníženú cenu, aby som čo najskôr opustil obchod. Myslím, že moje slabé zavytie bolo jediným prejavom smútku nad mojou sestričkou, lebo jej telíčko ráno zobrali von z klietky a zakopali.
Dnes prišla jedna rodina a kúpila si ma! Och, šastný deň! Je to milá rodina. Naozaj, naozaj ma chcú! Kúpili mi misku a krmivo a malé dievčatko ma drží tak nežne v náručí. Mám ju tak rád! Mamka a tatko hovorili, že som milé a krásne šteňa! Dostal som meno Anděl, čiže Andílek. Rád olizujem mojej nových ľudí. Rodina sa o mňa výborne stará, majú ma radi a sú nežní a milí. Jemne ma učia, čo je správne a čo nie, dávajú mi dobré jedlo a more lásky. Chcem sa len zavďačiť týmto úžasným ľuďom.Mám veľmi rád malé dievčatko a rád si s ním hrám a naháňam.
Dnes som bol u veterinára. Bolo to zvláštne miesto a ja som sa bál. Dostal som nejaké injekcie, ale moja najlepšia kamarátka, malé dievčatko, ma jemne držala a rozprávala, že to bude v poriadku. Tak som sa upokojil. Veterinár musel hovoriť niečo smutného mojej milovanej rodine, lebo vyzerali strašne smutní. Začul som niečo ako,, silná dysplázia kloubů''něco o mojom srdci. Začul som veterinára zašomrať niečo niečo o rádobychovatelích a že moji rodičia určite neboli testovaní. Neviem, čo to všetko znamená, ale bolí ma vidieť moju rodinu takú smutnú. Ale stále ma milujú a ja ich mám tiež stále veľmi rád.
Už je mi 6 mesiacov. Vo veku, keď sú iné šteniatka silné a bláznivé, mňa hrozne bolí len sa pohnúť. Bolesť nikdy neprestávala. Bolí ma behať a hrať sa s mojím milovaným dievčatkom a ťažko sa mi dýcha. Snažím sa zo všetkých síl byť silným šteniatkom, akým by som mal byť, ale je to ťažké! Láme mi to srdce, keď vidím dievčatko také smutné a keď počujem mamku a tatka hovoriť, že,, asi už nastal ten čas''.Niekoľkokrát som bol na to mieste u veterinára a správy nikdy neboli dobré. Vždy hovorí o,, dedičných problémoch''.
Ja predsa chcem len cítiť teplé slnečné lúče, hrať sa a túliť sa k mojej rodine. Minulá noc bola najhoršia. Bolesť bola mojou stálou spoločníčkou. Teraz už ma bolí aj sa postaviť a napiť sa. Chcem sa postaviť, ale môžem už len kňučať bolesťou.
Vzali ma naposledy do auta. Všetci sú takí smutní a ja neviem prečo. Bol som zlý?Snažil som sa byť hodný a mať všetkých rád. Čo som urobil zle? Och, len keby tá bolesť pominula! Keby som len mohol usušiť slzy môjho dievčatka!
Vystrčím jazyk, aby som jej olíznu ruku, ale môžem len zakňučet bolesťou.
Stôl u veterinára je taký studený. Tak veľa sa bojím. Všetci ľudia ma objímajú a hladkajú. Plačú do môjho kožúška. Cítim ich lásku a smútok. Podarilo sa mi jemne oblíznout ich ruky. Ani veterinár nevyzerá dneska tak prísne. Je jemný a cítim akúsi úľavu. Dievčatko ma drží jemne a ja jej ďakujem za všetku lásku, čo mi dala. Cítim jemné pichnutie v prednej labke. Bolesť začína ustupovať. Cítim, ako na mňa ide pokoj. Teraz môžem nežne olízať jej ruku. Začínam vidieť sny: vidím prichádzať moju mamičku a moje bratov a sestričky na vzdialenom zelenom mieste. Hovoria, že tam nie je bolesť, iba pokoj a šťastie. Dávam mojej rodine zbohom jediným spôsobom, ktorý poznám - slabým zavrtením chvosta a pritúlením sa. Dúfal som, že s nimi strávim veľa, veľa mesiacov, ale nebolo mi to súdené. ,, Viete'', povedal veterinár,,, šteňatá v pet-shopoch nepochádzajú od etických chovateľov''. Bolesť teraz ustáva a ja viem, že prejde veľa rokov, než uvidím svoju milovanú rodinu znovu.