Jdi na obsah Jdi na menu
 


 Život sa zatiaľ z nikým nemaznal. Chcela by som toľko vecí zmeniť, ale nejde to. Proste je to tak. Aj keď sa vyplačem, po chvíli sa strach vráti. Trasie ma, nervozita u mňa pracuje. Niekedy by som to chcela ukončiť rázne, ale potom si spomeniem na tú bolesť, ktorú by som ostatným spôsobila. Svojím blízkych mám rada, aj keď oni ma nechápu, skôr pokladajú za blázna. I to ma privádza ešte do väčšieho šialenstva. Čo proti tomu robím? Nič nezmôžem. Len som začala písať tento blog, ktorý mi pomáha. Vykeciam sa tu, koľko chcem,. Možno že ma aj vy budete pokladať za psycho, ale je to tak... Už si to myslia všetci. Nakoniec, mám aj škrečka, ktorému sa môžem vyrozprávať. Zvieratá sú najlepší liečitelia. Aj so psom rodiny sa zvyknem rozprávať. Chcela by som svojho psa, ktorému sa môžem vyrozprávať, kedy chcem... Ale naši to nechápu. Berú to len ako nejaký ten môj "vrtoch". Nechcem síce ani, aby ste ma ľutovali. To je to posledné. Rada by som síce išla k psychológovi, ale keď som to povedala mamine, kývala hlavou že "dobre, fajn" ale teraz keď mám niečo také na srdci, myslí si že som šibnutá. Dúfam, že tento blog a blogovanie na ňom mi pomôže preniesť sa cez to, a že aj vy ma budete chápať. (chcem písať anonymne, takže budem písať pod menom "slzička")  diki

                  
                                                                                                                               Vaša slzička...
                                                      
 

Ako bude pokračovať deň?

12. 9. 2010

 Prečo ja?Prečo dnes? Prečo teraz? Prečo práve ja.... Prosím nie... Pomôžte mi prosím...

 
Celý příspěvek | Rubrika: Môj denník | Komentářů: 0

Smutný príbeh malého psíka

12. 9. 2010

 
Celý příspěvek | Rubrika: Smutné príbehy | Komentářů: 0